O Andrejovi Sládkovičovi sa vie, že svojej milovanej Maríne venoval prsteň s nezábudkou. Preto sme tento motív pretavili aj do týchto jemných náušničiek. Inšpirované básňou Marína a výšivkou z kroja z Očovej.
Podrobný popis
PETRA TOTH je slovenská šperkárka a dizajnérka.
Vo svojej tvorbe používa pôvodné slovanské ornamenty a pretvára ich do sofistikovanej súčasnej formy.
O Andrejovi Sládkovičovi sa vie, že svojej milovanej Maríne venoval prsteň s nezábudkou. Preto sme tento motív pretavili aj do týchto jemných náušničiek. Inšpirované básňou Marína a výšivkou z kroja z Očovej.
Veľkosť: 1,1 cm x 2 cm
Váha: 1g
Materiál: Recyklovaná poródiovaná mosadz, časť v uchu chirurgická oceľ, český krištáľ, šperkársky emajl.
Príbeh: Nezabudnuteľný príbeh lásky skrýva báseň Andreja Sládkoviča - Marína. Lásky k žene, lásky k životu a k našej krajine. Príbeh lásky medzi Andrejom a Marínou pozná snáď každý z nás. Je v ňom túžba a smútok zároveň. V básni sa ukrýva celý náš život so svojimi vzletmi aj pádmi. Nie je to vymyslený príbeh, Andrej báseň písal roky a tak, ako každý z nás sa za tie roky zmenil, menila sa aj láska k Maríne. Zo začiatku horí túžbou, neskôr preklína moment ich stretnutia, ospevuje krásu a surovosť našej krajiny. Málokto vie, že Andrej venoval Maríne prsteň. A to bol pre mňa moment rozvinúť v šperkoch tému ich naplňujúcej lásky. Prsteň bol v tvare nezábudky a som si istá, že tento motív Andrej nevybral náhodou. Nezábudky, tak ako je zrejmé z ich názvu, sú kvety symbolizujúce nerozlučiteľný cit. Častokrát mládenci aj dievčence darovávali tento kvet svojej láske, aby na nich nezabudla. Len tak, z lásky, aby ich mali neustále na pamäti. Vytvorila som teda moju vlastnú verziu prsteňa s nezábudkou, ktorý Andrej Maríne venoval. O Maríne sa vedelo, že veľmi rada kreslí a to najmä vzory a kvety. Okrem básne Marína, napísal Andrej Sládkovič aj svojho slávneho Detvana. Celý jeho dej sa odohráva v Podpoľaní. Ukazuje krásu nášho národa a poukazuje na jeho chyby. Pripomína doležitosť zvykov a tradícií. Pri mojej letnej tour de kroje som sa zastavila v Podpoľaní a v Očovej, aby som si pozrela očovské kroje. Veľmi ma zaujali vyšívané kabáty bohatou výšivkou, ktorá pripomínala kyticu lúčnych kvetov, s púčikmi, srdcami a kvetmi podobnými nezábudkám. Rozhodla som sa, že to by mohol byť ten správny ornament, ktorý by som mohla pri spracovaní témy Maríny vyrobiť. Opatrne som vytvorila prvý prsteň a ostatné šperky si už našli svoju cestu do sveta prostredníctvom mojej fantázie. Šperky som tvorila tak, ako by ich samotná Marína tušom a ceruzkou nakreslila. Je v nich jemnosť, chlad a zároveň láska. Sú to šperky pre všetky Maríny, pretože mnohé z nás sa stotožnia s príbehom, ktorý pred 177 rokmi Marína zažila. Pretože ľudia ani láska sa nemenia, menia sa len kulisy okolo nás. Šperky venované všetkým nezabudnuteľným súčasným Marínam.